Meno autora: Ing. Barbora Slabeciusová, PhD. |
Dátum pridania: 24 Aug 2025 |
Počet prečítaní: 224 |
🕒 Čas čítania: 9 min
Zdroj ilustrácie: Freepik
Klimatická zmena a mestské prostredie
Klimatická zmena je téma, ktorá dnes zasahuje do každej oblasti života – od hospodárstva, cez poľnohospodárstvo až po každodenný život v mestách. Mnoho ľudí si ju predstavuje iba ako vzdialený problém topiacich sa ľadovcov alebo extrémnych búrok, no jej prejavy cítime už dnes a priamo okolo nás. Mestá sú obzvlášť citlivé, pretože sú vystavané prevažne z materiálov, ktoré absorbujú a akumulujú teplo – asfalt, betón či sklo. Práve tieto prvky spôsobujú vznik mestských tepelných ostrovov, v ktorých teplota v lete dosahuje o niekoľko stupňov viac než v okolitom vidieckom prostredí. To znamená vyššie nároky na klimatizáciu, horšie podmienky pre zdravie obyvateľov a rýchlejšie prehrievanie celých štvrtí. Ak sa pýtame, prečo sa mestá menia na horúce pasce, odpoveď je jasná – nedostatok zelene a vody. Stromy a záhrady prirodzene ochladzujú prostredie a vracajú mestu rovnováhu, ktorú technológie samy osebe nedokážu zabezpečiť.
Možno si hovoríte: aký význam má jedna záhrada či niekoľko stromov, keď ide o globálny problém? Pravdou je, že klimatická zmena sa skladá z miliónov malých faktorov, a každý krok smerom k udržateľnosti má svoj význam. Už dnes vidíme, že tradičné druhy rastlín nezvládajú extrémne horúčavy alebo náhle výkyvy počasia. Záhradní architekti aj pestovatelia preto hľadajú nové druhy, ktoré sú odolnejšie voči suchu a meniacim sa podmienkam. V mestskom prostredí sa čoraz viac uplatňuje echinacea, perovskia, kostrava sivá či budleja – rastliny, ktoré zvládajú horúčavy, sú nenáročné na údržbu a zároveň podporujú biodiverzitu. Klimatická zmena teda nie je iba téma pre vedcov alebo politikov, ale aj pre každého, kto má balkón, dvor či malú záhradku. Čím skôr sa naučíme reagovať a prispôsobovať výsadbu, tým ľahšie zvládneme budúcnosť. Mestské prostredie môže byť buď obetou klimatickej krízy, alebo príkladom riešení, ktoré zmierňujú jej dopady – voľba je na nás.
Adaptácia rastlín na nové podmienky
Globálne otepľovanie zasahuje čoraz citeľnejšie aj do podmienok v mestách, kde sa teplo a prach kumulujú rýchlejšie než na vidieku. Tradičné rastliny, ktoré ešte pred desaťročiami pôsobili ako nenáročné a spoľahlivé, dnes trpia extrémnymi horúčavami, suchom a prudkými zmenami počasia. Husté trávniky vyžadujúce pravidelnú zálievku alebo smreky citlivé na prehrievanie pôdy sú typickým príkladom druhov, ktoré strácajú opodstatnenie. Pre obyvateľov mesta, ktorí chcú mať záhradu alebo zeleň na balkóne, to predstavuje zásadnú otázku: aké druhy si zvoliť, aby vydržali horúce letá, nedostatok vlahy a zároveň prinášali úžitok i estetiku? Odpoveď sa ukrýva v premyslenej adaptácii – vo výbere rastlín, ktoré sa dokážu prispôsobiť meniacim sa podmienkam bez potreby neustálej údržby. To, čo bolo kedysi okrajovým trendom, sa dnes stáva normou: vyberať zeleň podľa jej ekologickej stability, schopnosti zvládať suché obdobia a prínosu pre mestskú biodiverzitu. Aj malé rozhodnutie, napríklad nahradiť náročný kobercový trávnik rozmanitou zmesou kvitnúcich trvaliek, prináša citeľný efekt – menej práce, menšie náklady na vodu a živšie prostredie pre hmyz a vtáctvo.
Druhy, ktoré sa osvedčujú, pochádzajú často z prirodzene suchších oblastí alebo majú vyvinuté mechanizmy na šetrenie vodou. Do popredia sa dostáva rudbekia so svojimi žltými kvetmi, ktorá nevyžaduje intenzívnu starostlivosť a dokáže kvitnúť celé leto. Podobne gaura, známa jemnými bielymi či ružovými kvetmi, prináša do záhrad pohyb a ľahkosť aj počas horúčav. Echinacea, ktorá sa zároveň využíva v bylinkárstve, láka opeľovače a obstojí aj v suchých pôdach. Okrasné trávy ako metlica trsnatá či kostrava sivá pridávajú textúru a dynamiku, pričom vydržia celé sezóny takmer bez závlahy. Zo stromov a kríkov sa osvedčujú muchovník či okrasná hruška, ktoré poskytujú tieň a zároveň lepšie znášajú výkyvy počasia než citlivé ihličnany. Budleja, nazývaná aj „motýlí ker“, zas priťahuje množstvo opeľovačov a dáva záhrade život. Tieto príklady ukazujú, že adaptácia neznamená ústupok kráse – naopak, otvára nové možnosti, ako prepojiť estetiku s odolnosťou a udržateľnosťou. Mestská záhrada, ktorá je založená na takto vybraných druhoch, sa stáva odolnejšou, živšou a v konečnom dôsledku aj inšpiratívnym dôkazom, že aj v čase klimatických zmien sa dá vytvoriť priestor, kde príroda a človek žijú v súlade.
Voda ako rozhodujúci faktor pre budúcnosť záhradníctva
Klimatická zmena mení spôsob, akým vnímame vodu v záhradníctve. Zatiaľ čo v minulosti bol pravidelný dážď relatívne spoľahlivým zdrojom vlahy, dnes sa stretávame s dlhými obdobiami sucha, po ktorých prichádzajú prívalové dažde. Pre pestovateľov zeleniny či ovocia to znamená znížené úrody, zvýšené riziko chorôb a nepredvídateľné náklady na zavlažovanie. Aj okrasné rastliny, ktoré kedysi bez problémov rástli, dnes často trpia nedostatkom vlahy alebo naopak hynú po prílišnom premočení. Pôda v takýchto podmienkach stráca stabilitu – buď sa prehriava a praská, alebo sa mení na mazľavé bahno, ktoré dusí korene rastlín. Voda sa tak stáva kľúčovou témou nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre bežných záhradkárov, ktorí musia hľadať nové spôsoby, ako s ňou efektívne hospodáriť. Dôležitým faktorom je aj sezónne rozdelenie zrážok – jar a jeseň bývajú nadpriemerne daždivé, zatiaľ čo leto prináša extrémne horúčavy. Tento posun mení tradičné pestovateľské kalendáre a núti záhradníkov prispôsobovať výsadbu aj harmonogram prác.
Riešenia existujú na rôznych úrovniach. V úžitkových záhradách sa osvedčujú kvapkové závlahy, ktoré smerujú vodu priamo ku koreňom a znižujú odparovanie. V okrasných výsadbách pomáha mulčovanie, ktoré udržuje pôdu vlhkú a zároveň zlepšuje jej štruktúru. Čoraz viac sa využívajú aj nádrže na dažďovú vodu, ktoré umožňujú preklenúť obdobia sucha bez použitia pitnej vody. Na vidieku je dôležité budovať malé jazierka či vsakovacie pásy, ktoré zadržiavajú zrážky priamo v krajine a podporujú lokálnu mikroklímu. V poslednom čase sa rozmáha aj trend zelených striech a vodných prvkov v záhradách, ktoré spájajú estetiku s praktickou funkciou zadržiavania vlhkosti. Dokonca aj menšie zásahy, ako polievanie skoro ráno či večer, môžu znamenať rozdiel v prežití rastlín počas vlny horúčav. Záhradníctvo tak stojí pred výzvou, aby sa stalo nielen estetikou či produkciou úžitkov, ale aj aktívnym hráčom v manažmente vody. Každý krok smerom k zadržiavaniu a efektívnemu využívaniu vlahy prispieva k tomu, že rastliny prežijú extrémy a záhrady – či už na dedine, v meste alebo v skleníkoch – zostanú životaschopné aj v budúcnosti.
Rastliny a škodcovia pod tlakom klimatickej zmeny
Jedným z najviditeľnejších prejavov klimatickej zmeny v záhradníctve je posun vegetačných období. Jari bývajú skoršie, čo znamená rýchlejší štart rastu, no zároveň hrozí väčšie riziko neskorých mrazov, ktoré dokážu poškodiť ovocné stromy aj zeleninu. Leto prináša extrémne horúčavy, ktoré stresujú rastliny a skracujú ich životný cyklus. To, čo kedysi spoľahlivo dozrievalo, sa dnes môže zastaviť v raste alebo predčasne uschnúť. V praxi to znamená, že tradičné odrody jabĺk, hrušiek či sliviek môžu prinášať slabšie úrody, zatiaľ čo teplomilnejšie druhy, ako marhule, broskyne či dokonca figy, sa čoraz častejšie pestujú aj v oblastiach, kde by kedysi nemali šancu. Podobný trend vidíme v zeleninových záhradách – zatiaľ čo kapusta alebo šalát trpia pri dlhých horúčavách, paradajky, papriky a baklažány sa pestujú čoraz úspešnejšie aj na severe Slovenska. Okrasné záhrady zas čelia tomu, že ihličnany, ktoré boli dlho považované za stabilný prvok výsadby, strácajú vitalitu pri častých horúčavách, zatiaľ čo trvalky zo suchších oblastí prosperujú.
Okrem samotných rastlín sa mení aj správanie škodcov a chorôb. Miernejšie zimy umožňujú prezimovanie hmyzu, ktorý by v minulosti neprežil – výsledkom sú silnejšie jarné nálety vošiek, roztočcov či molíc. Do našich záhrad sa dostávajú aj úplne nové druhy, napríklad invázne ploštice či choroby importované z teplejších oblastí. Pre ovocinárov je to zásadná zmena, pretože vyžaduje nové prístupy v ochrane stromov a zároveň prináša vyššie náklady. V úžitkových záhradách sa viac využívajú sieťky, biologická ochrana a pestovateľské postupy, ktoré znižujú tlak škodcov prirodzenou cestou. Aj v okrasnom záhradníctve sa presadzuje trend odolných druhov, ktoré zvládajú nielen teplotné extrémy, ale aj väčší výskyt chorôb bez intenzívneho postrekovania. Klimatická zmena nás tak núti prehodnotiť, čo znamená „nenáročná rastlina“ – nejde už len o údržbu či polievanie, ale aj o schopnosť obstáť v prostredí plnom nových hrozieb. Záhrada, ktorá je založená na pestrej a prispôsobivej výsadbe, má väčšiu šancu ustáť tieto zmeny a byť stabilným prvkom aj do budúcnosti.
Ekonomické a praktické dôsledky klimatických zmien v záhradníctve
Klimatická zmena sa neprejavuje len na samotných rastlinách, ale aj na celom hospodárstve, ktoré je so záhradníctvom spojené. Škôlky, záhradníctva a pestovatelia musia prehodnocovať svoj sortiment, pretože tradičné druhy ako smrek obyčajný (Picea abies), tuja západná (Thuja occidentalis) či hortenzia veľkolistá (Hydrangea macrophylla) prestávajú byť spoľahlivou voľbou. Naopak, rastie dopyt po suchomilných a odolných rastlinách, ako je perovskia (Perovskia atriplicifolia), šalvia hájna (Salvia nemorosa), okrasná kostrava sivá (Festuca glauca) alebo ovocné dreviny lepšie znášajúce teplo, napríklad marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca), broskyňa obyčajná (Prunus persica) či figovník (Ficus carica). Aj zákazníci si začínajú klásť otázky: „Má zmysel vysádzať ešte klasické tuje, keď ich sucho a škodcovia likvidujú rýchlejšie než v minulosti?“ alebo „Nebude lepšie investovať do rastlín, ktoré potrebujú minimum zálievky?“ Záhradníctvo ako odvetvie tak reaguje nielen na klimatické podmienky, ale aj na meniacich sa spotrebiteľov, ktorí hľadajú dlhodobo udržateľné riešenia.
Ekonomické dopady sú citeľné aj pri ochrane rastlín. Pestovatelia zeleniny a ovocia investujú viac do monitorovania a prevencie proti škodcom. Kým kedysi boli jarné postreky proti voškám (Aphididae) či obaľovačom jablčným (Cydia pomonella) postačujúce, dnes sú nálety častejšie a intenzívnejšie. Objavujú sa nové druhy, napríklad ploštica mramorovaná (Halyomorpha halys), ktorá poškodzuje broskyne a hrušky, alebo zavíjač rajčiakový (Tuta absoluta), ktorý ničí porasty paradajok v skleníkoch. V posledných rokoch sa v teplejších oblastiach Slovenska rozširuje aj fyloxéra viničová (Daktulosphaira vitifoliae), ktorá ohrozuje vinohrady. To všetko znamená vyššie náklady na ochranu, no zároveň rastie význam biologických metód – od podpory lienok a zlatoočiek až po využívanie feromónových lapačov. Do popredia sa dostáva aj otázka: „Nie je výhodnejšie pestovať menej náročné odrody a prijať menšiu úrodu, než míňať stále viac na chémiu a vodu?“ Zaujímavé je, že klimatická zmena prináša aj nové podnikateľské príležitosti – od produkcie suchomilných druhov cez predaj inteligentných zavlažovacích systémov až po služby spojené s návrhom udržateľných záhrad a umelej inteligencie. Kto sa vie prispôsobiť, môže získať náskok pred konkurenciou. Záhradníctvo sa tak ocitá na križovatke: buď bude len reagovať na problémy, alebo sa stane aktívnym tvorcom riešení, ktoré zmenia spôsob, akým vnímame rastliny, vodu a celé životné prostredie.
Ako sa pripraviť v záhradníctve na budúcnosť?
Klimatická zmena nie je téma, ktorá by sa týkala len politikov či vedcov – zasahuje každého, kto pestuje rastliny, stará sa o záhradu alebo sa živí záhradníctvom. Zmeny počasia, extrémne výkyvy teplôt, suchá aj nové choroby nám jasne ukazujú, že tradičné prístupy už nestačia. To, čo bolo kedysi považované za istotu – spoľahlivé odrody, osvedčené postupy a predvídateľné ročné obdobia – sa dnes stáva neistým. Preto stojí za otázku: čo môže urobiť každý z nás, aby záhrada zostala miestom radosti a úžitku aj v budúcnosti? Prvým krokom je prijať realitu – sucho a horúčavy sa budú vyskytovať častejšie. Kto sa na to pripraví, ušetrí si veľa sklamaní aj peňazí. Investícia do zadržiavania vody, kompostovania a mulčovania je základ. Rovnako dôležité je vyberať rastliny podľa ich odolnosti, nie len podľa vzhľadu. Má zmysel zasadiť si hortenzie, ktoré pri prvom horúcom týždni zvädnú, alebo je rozumnejšie zvoliť echinaceu (Echinacea purpurea), rudbekiu (Rudbeckia fulgida) či okrasné trávy, ktoré horúčavy zvládnu? Ďalším krokom je pestrosť – čím rozmanitejšia je záhrada, tým lepšie dokáže odolávať škodcom aj výkyvom počasia. Netreba sa báť kombinovať ovocné dreviny s bylinkami či okrasnými kvetmi – vzniká tak prirodzený ekosystém, ktorý je odolnejší než monokultúra.
Záhradníctvo budúcnosti bude stáť na princípoch udržateľnosti a adaptácie. To znamená menšie plochy náročných trávnikov, viac kvetinových lúk, zelené strechy, priepustné povrchy a hospodárenie s dažďovou vodou. Znamená to tiež väčší dôraz na biologickú ochranu rastlín, aby sme neboli závislí od chémie. A napokon aj otvorenosť k novým technológiám – inteligentné závlahové systémy, senzory pôdnej vlhkosti či automatické kompostéry sa postupne stávajú bežnou súčasťou záhrad. Každý majiteľ záhrady sa preto môže pýtať: „Ako môže moja záhrada prispieť k tomu, aby bola odolnejšia a zároveň krajšia?“ a „Čo zmením dnes, aby som bol pripravený na zajtrajšok?“ Ponaučenie je jasné – klimatická zmena je realita, no nie je dôvod na rezignáciu. Naopak, je to príležitosť naučiť sa nové postupy, spoznať nové druhy rastlín a premeniť záhrady na miesta, ktoré sú nielen krásne, ale aj odolné a prospešné pre prírodu. Ak sa budeme k pôde, vode a rastlinám správať s rešpektom, dokážeme si aj v čase klimatických zmien vytvoriť zelené prostredie, ktoré bude zdrojom pokoja, radosti a istoty. Záhrada sa tak stane naším útočiskom aj dôkazom, že adaptácia je možná, ak začneme konať včas.
